Porucha pozornosti

Prejavy poruchy pozornosti majú obdobné – ťažko sa sústredia na, pre nich, nezaujímavé témy a ani nevydržia dlhú dobu, ľahko ich vyrušia irelevantnými podnetmi, majú problémy s dokončovaním úloh a často zabúdajú.

OBSAH: 

• Čo je porucha pozornosti?
• Ako sa porucha pozornosti diagnostikuje?
• Aká je liečba poruchy pozornosti?

Čo je porucha pozornosti?

Porucha pozornosti je termín používaný pre ľudí, ktorí majú nadmerné ťažkosti so sústredením bez prítomnosti iných príznakov ADHD, ako je nadmerná impulzívnosť alebo hyperaktivita. Oficiálny termín z Diagnostického a štatistického manuálu IV je "ADHD prevažne nepozorného typu".

Porucha pozornosti sa častejšie vyskytuje u dievčat, ale môže sa pomerne často vyskytovať aj u chlapcov.

Niektoré deti s poruchou pozornosti sú tiež impulzívne, ale nikdy neboli hyperaktívne. Táto impulzívnosť môže nepriaznivo ovplyvniť ich interakciu v oblasti sociálnych zručností.

Niekedy je dieťa s poruchou pozornosti natoľko demoralizované, úzkostné a depresívne alebo seba poškodzujúce, že sa tieto problémy považujú za kľúčové, a nie za základnú slabú koncentráciu.

Porucha pozornosti má veľmi odlišný prejav ako hyperaktívny impulzívny typ ADHD, ale často sa vyskytuje súčasne v tej istej rodine, pričom niektoré deti v rodine majú ADHD a niektoré poruchu pozornosti.

Ako sa porucha pozornosti diagnostikuje?

Diagnóza je klinická diagnóza, pri ktorej sa lekár presvedčí, že existuje nadmerná ťažkosť s väčšinou kritérií nepozornej poruchy. Tieto kritériá musia byť problematické doma aj v škole priebežne, musia byť významné a spôsobovať poruchy a pre nepozornosť dieťaťa alebo dospelého nesmie existovať iné lepšie vysvetlenie.

Diagnostické kritériá:

• Často nevenuje pozornosť detailom alebo robí neopatrné chyby v školských úlohách, práci alebo iných činnostiach.
• Často má problém udržať pozornosť pri úlohách alebo herných aktivitách.
• Často sa zdá, že nepočúva, keď sa s ním hovorí priamo.
• Často má problémy s organizovaním činností.
• Často sa vyhýba, nerád alebo nechce robiť veci, ktoré si vyžadujú veľa duševného úsilia na dlhší čas 
• Často stráca veci potrebné na úlohy a činnosti (napr. hračky, školské úlohy, ceruzky, knihy alebo nástroje).
• Často sa neriadi pokynmi a nedokončí školskú prácu,
• Je často ľahko rozptýlený.
• Často zabúda pri každodenných činnostiach.

Jedným z kľúčových znakov skupiny nepozorných je snívanie. Ide o rozptýlenie do vlastných myšlienok. Treba ju odlíšiť od epilepsie typu petit mal, hoci tá je zvyčajne klinicky veľmi zjavná.

Na stanovenie diagnózy je potrebné získať spätnú väzbu zo školy, z predchádzajúcich školských správ a z klinického pozorovania a dôkladnej anamnézy od rodiny.

Aká je liečba poruchy pozornosti?

• Vzdelávacie stratégie
  Výchovné stratégie sú pre deti s poruchou pozornosti vždy dôležité. Pomáha informovanosť učiteľov, náznaky, ktoré pomáhajú dieťaťu znovu sa sústrediť, udržiavanie vyučovania čo najjasnejšieho a najzaujímavejšieho v krátkych obdobiach sústredenia. Dieťa by malo sedieť smerom dopredu triedy. U detí s výraznou poruchou pozornosti sa však samotné vzdelávacie stratégie zvyčajne ukážu ako nedostatočné.
• Lekársky manažment
  Používanie nízkych dávok dlhodobo pôsobiacich psychostimulačných liekov u detí s poruchou pozornosti  má veľmi vysokú úspešnosť. Pri najnižšej alebo druhej najnižšej dávke každého z týchto liekov zvyčajne dochádza k zlepšeniu sústredenia a koncentrácie. Takéto lieky sa dobre znášajú, sú účinné približne u 95 % liečených detí, a hoci môžu mať niektoré príležitostné krátkodobé vedľajšie účinky, ako je napríklad potlačenie chuti do jedla alebo ťažkosti so spánkom, vo všeobecnosti sa veľmi dobre znášajú bez preukázania dlhodobých vedľajších účinkov. Lieky sa vždy používajú na úvodnú terapeutickú skúšku a zlepšenie sa prejaví do pol hodiny po podaní správnej dávky.