Duševné choroby

Kľúčové fakty

• Každý ôsmy človek na svete trpí duševnou poruchou
• Duševné poruchy zahŕňajú významné poruchy myslenia, regulácie emócií alebo správania
• Existuje mnoho rôznych typov duševných porúch
• Existujú účinné možnosti prevencie a liečby
• Väčšina ľudí nemá prístup k účinnej starostlivosti

Duševná porucha je charakterizovaná klinicky významnou poruchou v poznávaní, regulácii emócií alebo správaní jednotlivca. Zvyčajne je spojená s utrpením alebo poruchou v dôležitých oblastiach fungovania. Existuje mnoho rôznych typov duševných porúch.
Duševné poruchy sa môžu označovať aj ako stavy duševného zdravia. Ide o širší pojem, ktorý zahŕňa duševné poruchy, psychosociálne postihnutia a duševné stavy spojené s významným distresom, zhoršením fungovania alebo rizikom sebapoškodzovania. 

OBSAH:

• Úzkostné poruchy
• Depresia
• Bipolárna porucha
• Posttraumatická stresová porucha
• Schizofrenia
• Poruchy príjmu potravy
• Narušujúce správanie a disociálne poruchy
• Neurovývinové poruchy
• Kto je ohrozený vznikom duševnej poruchy?

Úzkostné poruchy

Úzkostné poruchy sú charakterizované nadmerným strachom a obavami a súvisiacimi poruchami správania. Symptómy sú dostatočne závažné na to, aby viedli k výraznému utrpeniu alebo významnému zhoršeniu fungovania.

Existuje niekoľko rôznych druhov úzkostných porúch, napríklad:

• generalizovaná úzkostná porucha (charakterizovaná nadmernými obavami),
• panická porucha (charakterizovaná záchvatmi paniky),
• sociálna úzkostná porucha (charakterizovaná nadmerným strachom a obavami v sociálnych situáciách),
• separačná úzkostná porucha (charakterizovaná nadmerným strachom alebo obavami z odlúčenia od osôb, ku ktorým má osoba hlboké citové puto)

Existuje účinná psychologická liečba a v závislosti od veku a závažnosti sa môže zvážiť aj medikamentózna liečba.

Depresia

Depresia sa líši od bežných výkyvov nálady a krátkodobých emocionálnych reakcií na problémy v každodennom živote. Počas depresívnej epizódy človek prežíva depresívnu náladu (pocit smútku, podráždenosti, prázdnoty) alebo stratu potešenia či záujmu o činnosti, a to po väčšinu dňa, takmer každý deň, najmenej dva týždne.

Prítomných je aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré môžu zahŕňať:

• slabú koncentráciu,
• pocity nadmernej viny alebo nízkej sebaúcty,
• beznádej ohľadom budúcnosti,
• myšlienky na smrť alebo samovraždu,
• narušený spánok,
• zmeny chuti do jedla alebo hmotnosti 
• pocit mimoriadnej únavy alebo nízkej energie.

U ľudí s depresiou je zvýšené riziko samovraždy. Napriek tomu existuje účinná psychologická liečba a v závislosti od veku a závažnosti sa môže zvážiť aj medikamentózna liečba.

Bipolárna porucha

U ľudí s bipolárnou poruchou sa striedajú depresívne epizódy s obdobiami manických príznakov. Počas depresívnej epizódy človek prežíva depresívnu náladu (pocit smútku, podráždenosti, prázdnoty) alebo stratu potešenia či záujmu o činnosti, a to po väčšinu dňa, takmer každý deň.

Manické príznaky môžu zahŕňať:

• eufóriu alebo podráždenosť,
• zvýšenú aktivitu alebo energiu
• zvýšená zhovorčivosť,
• pretekárske myšlienky,
• zvýšené sebavedomie,
• znížená potreba spánku,
• roztržitosť a impulzívne bezohľadné správanie.

U ľudí s bipolárnou poruchou je zvýšené riziko samovraždy. Napriek tomu existujú účinné možnosti liečby vrátane psychoedukácie, zníženia stresu a posilnenia sociálneho fungovania a liekov.

Posttraumatická stresová porucha 

Posttraumatická stresová porucha sa môže vyvinúť po vystavení extrémne ohrozujúcej alebo hrozivej udalosti alebo sérii udalostí.

Vyznačuje sa všetkými nasledujúcimi znakmi:

• opätovné prežívanie traumatickej udalosti alebo udalostí v prítomnosti (vtieravé spomienky, flashbacky alebo nočné mory)
• vyhýbanie sa myšlienkam a spomienkam na udalosť (udalosti) alebo vyhýbanie sa činnostiam, situáciám alebo ľuďom pripomínajúcim udalosť (udalosti)
• pretrvávajúce vnímanie zvýšeného aktuálneho ohrozenia.

Tieto príznaky pretrvávajú najmenej niekoľko týždňov a spôsobujú významné zhoršenie fungovania. Existuje účinná psychologická liečba.

Schizofrénia

Očakávaná dĺžka života ľudí so schizofréniou je o 10 až 20 rokov kratšia ako u bežnej populácie. Schizofréniu charakterizujú výrazné poruchy vnímania a zmeny správania.

Príznaky môžu zahŕňať:

• pretrvávajúce bludy
• halucinácie
• dezorganizované myslenie
• veľmi dezorganizované správanie
• extrémna agitovanosť

Ľudia so schizofréniou môžu mať pretrvávajúce ťažkosti s kognitívnymi funkciami. Napriek tomu existuje celý rad účinných možností liečby vrátane liekov, psychoedukácie, rodinných intervencií a psychosociálnej rehabilitácie.

Poruchy príjmu potravy

Poruchy príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia a mentálna bulímia, zahŕňajú abnormálne stravovanie a zaujatie jedlom, ako aj výrazné obavy o telesnú hmotnosť a tvar.

Príznaky alebo správanie vedú k:

• významnému ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia
• k výraznému stresu alebo k výraznému zhoršeniu fungovania.

Mentálna anorexia sa často objavuje v období dospievania alebo ranej dospelosti a je spojená s predčasnou smrťou v dôsledku zdravotných komplikácií alebo samovraždy.

U jedincov s nervovou bulímiou je výrazne zvýšené riziko užívania návykových látok, samovražednosti a zdravotných komplikácií.

Existujú účinné možnosti liečby vrátane rodinnej liečby a kognitívnej terapie.

Narušujúce správanie a disociálne poruchy

Táto porucha, známa aj ako porucha správania, je jednou z dvoch porúch narušujúceho správania a disociálnych porúch, druhou je porucha opozičného vzdoru.

Disruptívne poruchy správania a disociálne poruchy sú charakterizované: 

• pretrvávajúcimi problémami v správaní, ako je napríklad pretrvávajúci vzdor alebo neposlušnosť voči správaniu, ktoré trvalo porušuje základné práva iných alebo hlavné spoločenské normy, pravidlá alebo zákony primerané veku.

Disruptívne a disociálne poruchy:

• zvyčajne sa, aj keď nie vždy, objavujú v detstve.

Existuje účinná psychologická liečba, na ktorej sa často podieľajú rodičia, opatrovníci a učitelia, kognitívne riešenie problémov alebo tréning sociálnych zručností.

Neurovývinové poruchy

Neurologické vývojové poruchy sú poruchy správania a kognitívne poruchy, ktoré vznikajú počas vývinového obdobia a zahŕňajú výrazné ťažkosti pri získavaní a vykonávaní špecifických intelektuálnych, motorických, jazykových alebo sociálnych funkcií.

Medzi neurovývojové poruchy patria: 

• poruchy intelektuálneho vývinu - sú charakterizované výraznými obmedzeniami v intelektuálnom fungovaní a adaptívnom správaní, čo sa týka ťažkostí s každodennými koncepčnými, sociálnymi a praktickými zručnosťami, ktoré sa vykonávajú v každodennom živote.
• poruchy autistického spektra - predstavujú rôznorodú skupinu stavov, ktoré sa vyznačujú určitým stupňom ťažkostí so sociálnou komunikáciou a vzájomnou sociálnou interakciou, ako aj pretrvávajúcimi obmedzenými, opakujúcimi sa a nepružnými vzorcami správania, záujmov alebo činností.
• poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) - je charakterizovaná pretrvávajúcou nepozornosťou a/alebo hyperaktivitou a impulzívnosťou, ktorá má priamy negatívny vplyv na akademické, pracovné alebo sociálne fungovanie

Existujú účinné možnosti liečby vrátane psychosociálnych intervencií, behaviorálnych intervencií, pracovnej a logopedickej terapie. Pri určitých diagnózach a vekových skupinách sa môže zvážiť aj medikamentózna liečba.

Kto je ohrozený vznikom duševnej poruchy?

V každom okamihu sa môže spojiť rôznorodý súbor individuálnych, rodinných, komunitných a štrukturálnych faktorov, ktoré chránia alebo oslabujú duševné zdravie.

Hoci väčšina ľudí je odolná, ľudia, ktorí sú vystavení nepriaznivým okolnostiam sú vystavení vyššiemu riziku.

• chudoba,
• násilie,
• postihnutia
• nerovnosti

Ochranné a rizikové faktory zahŕňajú individuálne psychologické a biologické faktory, ako sú emocionálne schopnosti, ako aj genetika. Mnohé z rizikových a ochranných faktorov sú ovplyvnené zmenami v štruktúre a/alebo funkcii mozgu.

Zdravotné systémy a sociálna podpora

Ľudia s duševnými poruchami potrebujú aj sociálnu podporu vrátane podpory pri rozvíjaní a udržiavaní osobných, rodinných a sociálnych vzťahov. Ľudia s duševnými poruchami môžu potrebovať aj podporu pri vzdelávacích programoch, zamestnaní, bývaní a účasti na iných zmysluplných aktivitách.

Komplexný akčný plán

pre duševné zdravie na roky 2013 - 2030 uznáva zásadnú úlohu duševného zdravia pri dosahovaní zdravia pre všetkých ľudí.

Plán obsahuje 4 hlavné ciele:

• posilniť účinné vedenie a riadenie v oblasti duševného zdravia;
• poskytovať komplexné, integrované a citlivé služby duševného zdravia a sociálnej starostlivosti v komunitnom prostredí;
• implementovať stratégie na podporu a prevenciu v oblasti duševného zdravia a
• posilniť informačné systémy, dôkazy a výskum v oblasti duševného zdravia

Zameriava sa na prioritný súbor podmienok, pričom budovanie kapacít smeruje k nešpecializovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci integrovaného prístupu, ktorý podporuje duševné zdravie na všetkých úrovniach starostlivosti.