5 rôznych typov fóbií

Fóbia je definovaná ako nereálny, pretrvávajúci a intenzívny strach zo situácií alebo predmetov. Je to typ úzkostnej poruchy. Osoba s fóbiou prežíva intenzívny strach a paniku alebo hrôzu, aj keď predmet jej fóbie nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.

Hoci niektorí ľudia môžu vedieť, že ich reakcia je nezdravá, nedokážu kontrolovať, ako sa správajú alebo čo cítia a čo si myslia, keď sú vystavení konkrétnym podnetom. Aj tým sa fóbia líši od strachu. Väčšina ľudí sa niečoho bojí alebo v niektorých situáciách zažíva strach, ale nemusí mať nutne fóbiu.

OBSAH:

• Strach súvisiaci so zvieratami
• Strach súvisiaci s prírodným prostredím
• Strach súvisiaci s krvou, zranením alebo zdravotnými problémami
• Strach súvisiaci s konkrétnymi situáciami
• Strach z dusenia, hlasných zvukov, utopenia

1. Strach súvisiaci so zvieratami

Strachy súvisiace so zvieratami sú pomerne časté. Na označenie strachu zo zvierat sa používa termín zoofóbia. Niektorí ľudia sa boja všetkých zvierat, zatiaľ čo iní majú strach z konkrétnych druhov zvierat. Táto fóbia patrí do skupiny špecifických fóbií. V skutočnosti ide o najčastejší typ špecifickej fóbie. Väčšina ľudí chápe, že ich strach zo zvierat je iracionálny a že konkrétne zviera pre nich nepredstavuje žiadnu alebo len malú hrozbu, ale nedokážu si pomôcť ani kontrolovať svoju reakciu.

Najčastejšími typmi strachu súvisiacimi so zvieratami sú:

• arachnofóbia (strach z pavúkov)
• ofidiofóbia (strach z hadov)
• cynofóbia (strach zo psov)
• musofóbia (strach z potkanov a myší)
• entomofóbia (strach z hmyzu)

Presná príčina strachu súvisiaceho so zvieratami je nejasná, podobne ako pri mnohých iných typoch fóbií. Medzi faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku fóbií zo zvierat, patria traumatické skúsenosti so zvieratami, napr. napadnutie alebo pohryznutie psom, strach členov rodiny z týchto zvierat a genetika. Niektorí ľudia sú prirodzene úzkostnejší ako iní.

Hlavným príznakom fóbií zo zvierat je intenzívny strach z konkrétneho zvieraťa alebo viacerých z nich. Takúto reakciu môže vyvolať prítomnosť zvieraťa alebo dokonca jeho vystavenie prostredníctvom fotografií a videí. Niekedy môže strach vyvolať dokonca aj myšlienka na toto zviera. Vo väčšine prípadov je miera strachu neúmerná realite. Ako bolo uvedené vyššie, človek pociťuje intenzívny strach, aj keď toto konkrétne zviera neohrozuje jeho bezpečnosť.

Intenzívny strach môže vyvolať širokú škálu príznakov:

• bolesti alebo napätia na hrudníku,
• búchania srdca,
• nevoľnosti alebo vracania,
• závratov,
• dýchavičnosti
• potenia a chvenia

U detí môžu reakcie zahŕňať nekontrolovateľný plač a záchvaty hnevu.

Lieky nie sú bežným prístupom pri liečbe tohto stavu. V súčasnosti neexistujú žiadne schválené lieky, ktoré by boli zamerané konkrétne na fóbiu, ale poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže predpísať lieky proti úzkosti na zníženie závažnosti príznakov. 

2. Strach súvisiaci s prírodným prostredím

Strach súvisiaci s prírodným prostredím patrí medzi vonkajšie špecifické fóbie z podmienok v životnom prostredí. Pojem vonkajšia fóbia sa vzťahuje na fóbie, ktoré sa týkajú miest, predmetov, situácií a prostredí vyskytujúcich sa mimo tela človeka.

Medzi najčastejšie strachy súvisiace s prírodným prostredím patria:

• akrofóbia (strach z výšok),
• nyktofóbia (strach z noci/tmy),
• heliofóbia (strach zo slnka),
• hydrofóbia (strach z vody),
• astrafóbia (strach z hromu a blesku)
• anemofóbia alebo ankrafóbia (strach z vetra a vzduchu).

Príčina strachov súvisiacich s prírodným prostredím nie je úplne známa. Traumatický zážitok v detstve je jedným z hlavných vinníkov. Napríklad desivé búrky, ktoré spôsobia škody, môžu v dieťati zanechať strach. U niekoho sa môže vyvinúť strach súvisiaci s prírodným prostredím, ak ho má aj jeho súrodenec alebo rodič. Napríklad dieťa, ktorého starší súrodenec má strach z výšok, môže mať tiež väčšiu pravdepodobnosť, že sa u neho tento typ fóbie tiež vyvinie.

Príznaky strachu súvisiaceho s prírodným prostredím sú:

• ohromujúci strach
• úzkost
• napätie v hrudníku
• dýchavičnosť,
• závraty
• hnačka
• potenie
• tras
• búšenie srdca
• nevoľnosť a vracanie.

Liečba strachov súvisiacich s prírodným prostredím závisí od ich závažnosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odporučiť expozičnú terapiu, kognitívno-behaviorálnu terapiu a lieky proti úzkosti, čo sú všetko liečebné postupy aj pre fóbie súvisiace so zvieratami. 

Pokiaľ ide o techniky zvládania stresu, ich hlavným cieľom je znížiť príznaky úzkosti. Dobrým príkladom je hlboké dýchanie. Zameraním sa na hlboké dýchanie namiesto venovania pozornosti predmetu fóbie si pacienti môžu všimnúť, že ich hladina úzkosti klesá.

3. Strach súvisiaci s krvou, zranením alebo zdravotnými problémami

Známa aj ako fóbia typu poranenia krvi, je to stav, pri ktorom je pravdepodobné, že osoba bude mať silnú reakciu na očakávanie poranenia, pohľad na krv alebo vystavenie sa injekcii či iným lekárskym záležitostiam. Tento druh strachu sa označuje aj ako fóbia založená na tele.

Najčastejšími príkladmi sú:

• hemopóbia (strach z krvi)
• trypanofóbia (strach z ihiel/injekcií)
• traumatofóbia (strach zo zranenia)
• iatrofóbia (strach z lekárov a lekárskych testov/procedúr).

Fóbia typu poranenia, krvi sa líši od ostatných foriem špecifickej fóbie. Iné fóbie zvyčajne takúto reakciu nevyvolávajú. Strach z krvi, zranení alebo zdravotných problémov, ktorý je jedným z najčastejších typov fóbií, postihuje 3 % až 4 % celkovej populácie.

Vystavenie fóbickým podnetom môže spôsobiť:

• tachykardiu (rýchly tep)
• bradykardia (pomalý tep)
• hypotenzia (nízky krvný tlak)
• šok
• závraty
• synkopa (mdloby)
• diaforéza (nadmerné potenie)
• nevoľnosť
• zriedkavo asystólia (srdce prestane biť) a smrť.

Tieto fóbie sú zvyčajne spôsobené prežitím priamej traumy v detstve alebo dospievaní. Dieťa alebo dospievajúci môže napríklad utrpieť úraz, pri ktorom je veľa krvi, a kvôli tomu sa u neho vyvinie fóbia. Alebo môže byť priamo vystavené krvi niekoho iného. Podobný scenár sa týka aj strachu z poranení a injekcií.

Medzi príznaky strachu súvisiaceho s krvou, zranením alebo lekárskymi problémami patria:

• mdloby,
• panika,
• dýchavičnosť,
• potenie,
• zmätenosť,
• závraty,
• nevoľnosť a túžba uniknúť zo situácie.

Častým príznakom je aj vyhýbanie sa. Osoba s týmito fóbiami sa môže vyhýbať napríklad aj sledovaniu lekárskych relácií.

Liečba tejto fóbie je potrebná, pretože môže zasahovať do každodenného života človeka. Hemofóbia môže viesť k vyhýbaniu sa návštevám lekára, čo môže ohroziť zdravie človeka.

4. Strach súvisiaci s konkrétnymi situáciami

Tento druh fóbie, známy aj ako situačná fóbia, spôsobuje obrovský strach a obavy v dôsledku vystavenia sa špecifickým situáciám.

Medzi najlepšie príklady patria:

• aerofóbia (strach z lietadiel/lietania)
• elevatofóbia (strach z výťahov)
• amaxofóbia (strach z jazdy autom)
• klaustrofóbia (strach z uzavretých priestorov)
• gefyrofóbia (strach z tunelov)
• dentofóbia (strach z návštevy zubára)

 Príčiny strachu súvisiaceho s konkrétnymi situáciami nie sú úplne objasnené. Podobne ako pri iných typoch fóbií, medzi príčiny zvyčajne patrí prežitie traumatizujúcej udalosti v detstve, spúšťací efekt po detstve alebo vystavenie fóbii rodiča alebo súrodenca v detstve. Napríklad klaustrofóbia sa u človeka môže vyvinúť po uviaznutí vo výťahu v detstve alebo v dôsledku nepríjemného zážitku, ktorý sa stal neskôr.

 Vedci sa tiež domnievajú, že v prítomnosti strachu môžu neurochemikálie nadmerne stimulovať amygdalu, ktorá je integračným centrom pre emócie, emocionálne správanie a motiváciu. Táto časť mozgu tvorí aj jadro nervového systému na spracovanie ohrozujúcich a strach vyvolávajúcich podnetov.

Príznaky strachu súvisiaceho s konkrétnymi situáciami sú:

• intenzívny a iracionálny strach 
• potenie,
• chvenie,
• zvonenie v ušiach,
• dýchavičnosť,
• sčervenanie,
• žalúdočnú nevoľnosť,
• sucho v ústach,
• závraty,
• pocity strachu

Úroveň strachu u človeka s týmito fóbiami nie je úmerná hrozbe, ktorú projektuje predmet tejto fóbie. Napríklad niekto s klaustrofóbiou môže mať pocit, že nemôže dýchať vo výťahu alebo v nejakom inom malom priestore, ale v skutočnosti môže.

Ak má človek klaustrofóbiu, aerofóbiu alebo inú situačnú fóbiu, vie, že je to problém. Väčšina ľudí chápe, že ich reakcie na tieto situácie symbolizujú prítomnosť problému a vedia, že ich strach je iracionálny. Svoje reakcie však nedokážu ovládať.

Dve hlavné liečby týchto fóbií sú expozičná terapia a kognitívno-behaviorálna terapia. Niekedy môže lekár predpísať lieky, ako sú lieky proti úzkosti a antidepresíva na zvládnutie závažnosti príznakov.

5. Strach z dusenia, hlasných zvukov, utopenia

• Pseudodysfágia (strach zo zadusenia),
• ligyrofóbia, fonofóbia (strach z hlasných zvukov)
• talasofóbia (strach z utopenia/hlbokej vody)

patria medzi "iné fóbie", t. j. strachy, ktoré nepatria do štyroch vyššie uvedených kategórií. Ľudia môžu mať fóbiu z mnohých rôznych vecí vrátane potravín, predmetov a dokonca aj postáv.

Tak ako pri všetkých špecifických fóbiách, ani tu nie je úplne objasnená presná príčina. Významnú úlohu tu môže zohrávať trauma, najmä v detstve. Dieťa sa napríklad môže začať niečím dusiť a ako reakcia na tento traumatický zážitok sa u neho vyvinie trauma. Človek má tiež väčšiu pravdepodobnosť, že sa u neho tieto fóbie vyvinú, ak ich majú aj jeho rodičia alebo súrodenci. V niektorých prípadoch sa na tom môže podieľať aj genetika. Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu k úzkosti, čo môže ovplyvniť ich reakcie na vystavenie určitým situáciám.

Najvýraznejším príznakom je:

• ohromná panika alebo silný strach
• strach zo straty kontroly alebo smrti
• búšenie srdca
• hyperventilácia
• potenie
• sucho v ústach
• trasenie
• bolesť na hrudníku
• nevoľnosť
• žalúdočné kŕče
• slabosť.

Ak sa tieto strachy neliečia, môžu výrazne obmedziť život človeka. Najbežnejšími liečebnými prístupmi sú expozičná terapia, CBT a lieky, napríklad na zvládanie úzkosti. Pri zvládaní týchto fóbií pomáhajú aj relaxačné techniky. Pomáhajú pacientom vyrovnať sa s negatívnymi podnetmi zdravším spôsobom. Najlepšie účinky sa dostavia, keď sa relaxačné techniky kombinujú s inými liečebnými prístupmi. Niektorým ľuďom stačí na zlepšenie stavu pravidelné terapeutické sedenie.